Ak cítite potrebu milovaného blízkeho po smrti umyť, obliecť, učesať, nalíčiť, uložiť do truhly, podržať ho v náručí, porozprávať sa s ním a pod., požiadajte o to personál nemocnice alebo pohrebnej služby.
Ak Váš blízky zomrel doma, pokojne si doprajte čas byť s ním spolu sami. Rozlúčte sa s ním v pokoji a nechajte aby sa s ním rozlúčili aj ďalší blízki.
Môžete si slobodne vybrať pohrebnú službu, ktorej zveríte do starostlivosti telo zosnulého. V prípade úmrtia v zariadení to môže byť aj iná, ako tá, ktorú oslovila daná inštitúcia po jeho úmrtí.
Premýšľajte, akú rozlúčku by váš milovaný chcel mať, ak by ste s ním počas života o tom hovorili, resp. urobte ju takú, akú si prial. Môžete mu zariadiť úplne iný obrad ako je bežne zvykom. Môžete ho vymyslieť, ako to cítite vy, alebo ako by si to prial zosnulý.
Posledná rozlúčka sa môže konať aj na úplne inom mieste ako je zvykom, napr. na obľúbenom mieste zosnulého, v záhrade, prírode, kaviarni a podobne. Môže mať charakter spomienkového stretnutia rodiny a priateľov, alebo to môže byť výlet na miesto spojené so zosnulým.
Pozvite ľudí, s ktorými chcete zdieľať tieto okamihy. Nemusíte nikoho pozývať zo slušnosti.
Môžete sa osobne zapojiť do prípravy a priebehu poslednej rozlúčky. Môže to byť veľmi ťažké, ale súčasne naplňujúce. Môžete o to požiadať napr. blízkych priateľov (niektorí ľudia vnímajú takúto prosbu ako poctu). Môžete zostaviť hudbu, pripraviť fotografie, alebo iné špeciálne premietanie, napiecť niečo na smútočnú hostinu, zviazať kyticu z lúčnych kvetov, napísať rozlúčkovú reč…
Rozlúčkový rituál nám pomáha prijať nenávratnosť životnej straty. Nielen nám dospelým, ale aj deťom. Nechajte deti, aby sa sami rozhodli, či sa pohrebu zúčastnia alebo nie.